„Politický vodca.“ Táto veta, stovky miliónov ľudí počuje každý deň z televíznych obrazoviek, sa stretla v rôznych textoch. Nie všetci však budú schopní jasne a jasne vysvetliť, čo je za týmto pojmom.
Návod na použitie
1
Kto môže byť považovaný za politického vodcu? Na prvý pohľad je odpoveď na takúto otázku veľmi jednoduchá, doslova leží na povrchu. Politickým vodcom je hlava štátu alebo nejaká strana, sociálne hnutie. Táto jednoduchosť je však zrejmá iba preto, že to tak nie je vždy.
2
Politický vodca je predovšetkým človek, ktorý dokáže skutočne (a nie nominálne) viesť krajinu alebo veľké množstvo ľudí, zhromažďovať a organizovať široké skupiny spoločnosti, inšpirovať ich so súcitom pre seba, vierou v správnosť ich veci, ich myšlienkami. Preto musí vlastniť dar presvedčovania, oratorického talentu, pozoruhodné organizačné schopnosti a silnú vôľu. Stručne povedané, mať, ako často hovoria, výraznú charizmu. Politický vodca musí byť duševne pripravený na ťažkosti, prevziať v prípade potreby plnú zodpovednosť a uchýliť sa k prísnym, ba až prísnym, opatreniam pre spoločné dobro.
3
Preto nestačí iba vysoká pozícia na to, aby sa stala politickým vodcom. História vie veľa prípadov, keď štáty viedli slabí, nepripravení ľudia, ktorí vo svojich obchodných a morálnych kvalitách jednoducho nezodpovedali ich miestu. V čase mieru, v šťastnom prostredí, je to stále nejako znesiteľné. Ale v dobe skúšok sa neschopnosť takýchto ľudí stať sa politickými vodcami zmenila na veľké nešťastie pre seba (aj pre ich blízkych) a pre ľudí, štát. A skutočnosť, že títo neschopní vodcovia by mohli byť celkom hodní ľudia, ktorí úprimne priali si svojim ľuďom, už nehrá žiadnu rolu. Klasickými príkladmi sú francúzsky kráľ Ľudovít XVI. A ruský cisár Nicholas II.
4
Politický vodca musí neustále presadzovať záujmy svojho ľudu a štátu. Okrem toho musí vziať do úvahy záujmy druhej strany av prípade potreby urobiť primeraný kompromis.
5
Bohužiaľ, často sú politickými vodcami ľudia, ktorým, ako sa hovorí, „za delový výstrel“ sa nemôže dovoliť moc. Najcharakteristickejším príkladom je Adolf Hitler, ktorý, ktorý má nesporný oratórny talent, dar presvedčovania, obratne špekuloval o kolosálnych ťažkostiach, ktoré zažívajú Nemci z dôvodu dravých podmienok vo Versailleskom svete, ao pocite národného ponižovania, dokázal inšpirovať väčšinu Nemcov k fanatickému sebavedomiu a stal sa fanatickým sebavedomím na čele Nemecka. Ako to skončilo pre samotné Nemecko a pre celý svet, je dobre známe.