Jaroslav Múdry - veľkovojvoda z Kyjeva. Počas jeho vlády dosiahol Kievan Rus najvyššiu moc a medzinárodné uznanie. S rodinou Jaroslava Múdreho sa chceli stať najbohatšími kráľovskými súdmi Európy.
Prezývka princa „Múdry“ je vysvetlená jeho legislatívnymi a vzdelávacími aktivitami. Všetci boli radi, že sám knieža čítal knihy, v tom čase to bol skutočný zázrak učenia. Vytvoril knižnicu gréckych a ruských kníh, ktorá bola presunutá do katedrály sv. Sofie, aby sa zabezpečila všeobecná dostupnosť. Jaroslav sa snažil šíriť gramotnosť všade, a preto bolo kléru nariadené vzdelávať deti. Otvorenie novgorodskej školy kniežaťom tristo chlapcom v XI. Storočí spôsobilo rovnako veľký obdiv, aký mohla spôsobiť otvorenie prvej univerzity. Princ Jaroslav Múdry dal slovanským krajinám prvý ručne písaný zákon - „Ruská pravda“.
Princ Jaroslav Yaroslav pochopil, že štát bude schopný dosiahnuť moc prostredníctvom stability a mieru, a nie prostredníctvom nestranných občianskych vojen. Aktívna energia nahromadená v masách musí smerovať k vzájomne prospešnému obchodu, hospodárskej prosperite, priateľstvu so susedmi, podpore remesiel, umenia a stavebníctva.
Zahraničná politika Jaroslavska je tiež úspešná. V roku 1030 podnikol výlet do kmeňa Chud, postavil tam mesto Jurijev. Porážka, ktorú spôsobil Pechenegom v roku 1036, bola taká zničujúca, že sa už nikdy neobjavili na území štátu Kyjev. Po troch rokoch boja s Byzanciou, pri ktorej bola porazená kniežatská armáda, bol uzavretý mierový mier v Kyjeve. Byzancia prepustila väzňov, potvrdila predtým stanovené privilégiá.
Horlivá zbožnosť kniežaťa mu nezabránila premýšľať o štátnych výhodách v cirkevných záležitostiach. Keď Jaroslav poznal prístup smrti, zavolal svojim deťom a dal im obozretné pokyny, ktoré chceli zabrániť akýmkoľvek sporom medzi nimi. V análoch získal Jaroslav meno múdreho panovníka, ktorý vrátil Rusko do krajín stratených v občianskych konfliktoch, čím prejavil skutočnú lásku k svojmu ľudu.