Takmer každú stredu a piatok v roku pre pravoslávnych kresťanov sú pôstné dni. Počas posledného týždňa pred Veľkou nocou (počas Svätého týždňa) sa však týmto dňom pripisuje ešte väčší význam. Sú nielen symbolické, ale odrážajú aj memoáre Cirkvi o veľkých biblických udalostiach.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/58/kakoe-sobitie-vspominaet-pravoslavnaya-cerkov-v-strastnuyu-sredu.jpg)
Sväté veľké vášnivé prostredie je v pravoslávnom kalendári pre pravoslávnu osobu zvláštnym dňom. Kresťanská cirkev si v tento deň pripomína Judášovu zradu. V tento deň sa veriaci snažia prísne dodržiavať pôst, podieľať sa na viacerých bohoslužbách.
Evanjeliá nám hovoria, že v stredu sa Judáš rozhodol zradiť Ježiša Krista. Bezbožný učeník Spasiteľa mal v úmysle profitovať zo zrady. Preto sa obrátil na židovských právnikov a farizejov s návrhom na vydanie Ježišových miest. Judáš požiadal o poskytnuté informácie tridsať strieborných kusov. Táto suma nebola príliš významná, bolo ťažké kúpiť za ňu malý pozemok. Farizeji boli týmto návrhom potešení a uzavreli dohodu.
Písmo Novej zmluvy nám hovorí, že po poslednej večeri (štvrtok pred Veľkou nocou) sa Kristus a jeho apoštolovia modlili v Getsemanskej záhrade. Sem prišli aj právnici s farizejmi, ako aj ďalší židovskí ľudia, ktorí boli informovaní o Ježišovom mieste. Judáš dal farizejom znamenie, ktoré spočívalo v Kristovom bozku. Ten, ktorého Judáš pobozkal a mal byť vzatý do väzby. Táto osoba bola Kristus.
Takže došlo k zrade Judáša Krista. V stredu bola uzavretá dohoda a nasledujúci deň bol Spasiteľ už vzatý do väzby.
Pravoslávna cirkev so zvláštnou úctou si pamätá deň zrady (vášnivé prostredie). Toto je čas zvláštnej modlitbovej nálady a prosby o odpustenie hriechov od pravoslávneho kresťana od Boha.