Lesy, polia, lúky, močiare a jazerá sú príkladmi prírodných ekosystémov alebo biogeocenóz. Majú relatívne jednotné podmienky prostredia a sú tvorené rôznymi populáciami živých organizmov, ktoré spolu žijú a interagujú navzájom as neživou prírodou. Okrem toho sú ekosystémy predmetom ľudského zásahu.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/66/kak-chelovek-ispolzuet-ozernie-ekosistemi.jpg)
V ekologickom systéme funguje komunita živých bytostí spolu s fyzickým prostredím ich biotopu ako celok. Jazerá sa považujú za prírodné vodné útvary, pričom stojatá voda sa nachádza v depresiách pôdy. Sú plynulé a bez mozgov, svieže a slané. Biogeocenóza jazera pozostáva z organizmov, ktoré obývajú vodné útvary, fyzikálnych a chemických vlastností vody, charakteristík spodnej topografie, zloženia a štruktúry pôdy. Ekosystém ovplyvňuje aj atmosférický vzduch interagujúci s hladinou vody, slnečným žiarením a inými faktormi. Stále viac a viac priberá na váhe vplyv človeka. Ľudia môžu využívať jazerné ekosystémy rôznymi spôsobmi. Najstaršou možnosťou prevádzkovania jazier je rybolov, pretože samotná štruktúra biogeocenóz jazera uprednostňuje chov a rybolov. Môžete pestovať nielen ryby, ale aj riasy a rôzne ďalšie organizmy, ktoré sa potom používajú pri varení, farmakológii a ďalších oblastiach národného hospodárstva. Človek používa jazernú vodu na napájanie zvierat, na zavlažovanie rastlín a na domáce účely. Úrodný kal vyťažený zo dna jazera sa môže používať ako hnojivo v poľnohospodárstve. Keďže zvyšky rastlín a živočíchov v nich hnijú už celé stáročia, je mimoriadne výživný. Toto prírodné hnojivo prevyšuje kvalitu väčšiny umelých chemických analógov. Rybníky a okolité územia využívajú ľudia na rekreáciu a rekreáciu, turistiku a šport. Veľké jazerá môžu byť tiež použité ako dopravné trasy spájajúce rôzne miesta na súši. Napriek skutočnosti, že biogeocenóza je časom relatívne stabilná a je samoregulačným a sebestačným systémom, môže prejsť významnými zmenami až po prechod na iný typ ekologického spoločenstva. Za určitých okolností teda jazero môže rásť a premeniť sa v bažinu. Stáva sa to, keď sa reduktory (organizmy, ktoré spracúvajú odpady) prestanú vyrovnať s bremenom, ktoré im je uložené. Zároveň sa mení druhové zloženie obyvateľov a charakteristika nádrže. Človek už prirodzene nemôže bažinu využívať ako jazero, ktoré bývalo. Pri jazerných ekosystémoch by si ľudia mali byť vedomí dôsledkov na životné prostredie, s ktorými môže táto alebo tá manipulácia viesť. Pre racionálny manažment prírody je potrebné poznať štruktúru a funkčné mechanizmy prírodných spoločenstiev.