Básnik je slovo, ktoré znie krásne a hrdo. V dospievaní sa chlapci a dievčatá často skúšajú v tejto oblasti - pocity sa vytrhnú, chcem hovoriť, vyhadzovať búrku emócií. Báseň je najlepšou formou vyjadrenia stavu mysle. Mnohí sa však podceňujú, pretože veria, že nebudú schopní písať, nemajú zmysel pre rytmus a tak ďalej. V skutočnosti je hlavnou vecou básnika cítiť sa. A sú tu slová.
V každej osobe žije básnik. A hlavná vec, ktorú treba urobiť, je otvoriť ju v sebe. Nebojte sa písať poéziu - rým je chromý, banálne frázy, zdá sa, opotrebované témy. To nie je také dôležité. Dôležité je vyskúšať.
Mnoho kritikov tvrdí, že je potrebné rovnať slávnych, veľkých básnikov - Puškin, Byron, Goethe … a ďalšie a ďalšie. Je to však dôležité? Prečo kopírovať niečí štýl, niečí myšlienky? A ak začneme vyzerať ako slávni ľudia, nevyhnutne ich začneme kopírovať.
Vytvorte si svoj vlastný, jedinečný štýl písania básní: svoj rytmus, veľkosť. Až po vyskúšaní rôznych možností môžete pochopiť, čo sa vám skutočne hodí. To isté s témami: nebojte sa písať o bežných témach, ako sa predpokladá. Neexistujú žiadne bežné témy. Láska, život, smrť, šťastie - to sú večné témy. Sú jasné každému a každému. Písali o láske, píšu a budú ďalej písať. A ak je pre vás najbližšou témou dnes láska, napíšte o láske. Vyjadrite svoje pocity presne tak, ako by ste chceli.
Neboj sa kritiky. Aj keď sa vám nepáči báseň, ktorú ste napísali, je to len jeho názor. Najprv napíšte pre seba. Užite si proces a výsledok. Ak jeden nevyšiel, druhý môže prilákať stovky tisíc.
Aby som to zhrnul:
- Píšte pre seba, vyjadrite svoje pocity a myšlienky;
- Napíšte akúkoľvek tému;
- Vytvorte si svoj vlastný jedinečný štýl, experimentujte;
- Používajte kritiku pre svoje vlastné účely, nemalo by to potláčať vašu kreativitu;
- Užite si proces tvorby.
V každom z nás žije básnik. Prebuďte sa v sebe.
