Vykonávajú sa sociologické štúdie s cieľom stanoviť vzorce vo verejnom živote a získať informácie potrebné na úspešné marketingové a sociálne programy. Aby výskum objektívne odrážal procesy prebiehajúce v spoločnosti, používa sa vedecký prístup. Zaručuje presnosť zozbieraných informácií, ich reprezentatívnosť a komplexnosť.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/02/metodi-sociologicheskogo-issledovaniya.jpg)
Hlavné metódy sociologického výskumu sú:
- výsluch;
- pohovory;
- expertný prieskum;
- hromadný prieskum;
- pozorovanie;
- experiment;
- analýza obsahu;
- sociometria.
Výsluch a výsluch
V prvom prípade sa zisťovanie vykonáva vyplnením formulára s pripravenými otázkami respondenta, v druhom prípade osobnou komunikáciou dotazníka a respondenta. Prvá možnosť je vhodnejšia s malým počtom jednoduchých otázok, keď potrebujete poznať názor veľkého počtu ľudí z rôznych sociálnych skupín. Pri pohovore môžete získať objektívny individuálny portrét úzkej skupiny ľudí.
Odborný a hromadný prieskum
Odborný prieskum sa uskutočňuje za účasti odborníkov v skúmanej oblasti, kde sú potrebné špeciálne znalosti na posúdenie objektivity získaných informácií. Hromadný prieskum je anonymný a pri analýze údajov sa nevyžadujú špeciálne znalosti.
Sociologické pozorovanie
Táto metóda zahŕňa registráciu charakteristík objektu pozorovania v konkrétnom systéme v súlade s cieľmi štúdie. Študujú sa teda behaviorálne vlastnosti skupiny ľudí alebo sociálny fenomén. Pozorovania (emócie, správanie, výrazy tváre, reč) sa zaznamenávajú do vopred pripravenej formy, do denníka, ako aj pomocou fotografií, videa a zvukových záznamov.
Experiment
Je to metóda zberu a analýzy údajov, pri ktorej sa hypotéza kontroluje so zásahom výskumného pracovníka do prirodzeného priebehu udalostí.
Analýza obsahu
Ide o kvantitatívnu analýzu získaných sociologických informácií obsiahnutých v protokoloch, správach, listoch a iných dokumentoch, ktorých spoľahlivosť je nepochybná. Podstatou analýzy obsahu je nájsť a použiť také vlastnosti dokumentu, ktoré by odrážali základné aspekty jeho obsahu. Skúma sa napríklad frekvencia používania určitých slov alebo fráz. Použitím tejto metódy sa zníži subjektivita kvalitatívnej analýzy a získa sa realistickejší obraz.