Najlepší ruskí prekladatelia

Moderný čitateľ si nie vždy myslí, že diela veľkých zahraničných majstrov fikcie sa vďaka práci talentovaných prekladateľov stávajú prístupnými a zrozumiteľnými. Títo ľudia pomáhajú pochopiť myšlienky obsiahnuté v smeroch diel zahraničných autorov, aby sa oboznámili so štýlovými prvkami svojej práce. Práca prekladateľov umožňuje vychutnať si čítanie kníh vytvorených spisovateľmi a básnikmi z rôznych krajín a kultúr.

Návod na použitie

Preklad pozoruhodných diel klasickej zahraničnej literatúry do ruštiny sa začína v osemnástom storočí. Medzi známych domácich spisovateľov a prekladateľov patria V. Žukovskij, I. Bunin, N. Gumilev, A. Akhmatova, B. Pasternak, K. Chukovsky, S. Marshak, E. Evtushenko a mnoho ďalších. Všetci sú talentovaní majstri umenia, ktorí majú vysokú úroveň vzdelania a kultúry.

Básnik a prekladateľ V. A. Zhukovsky, Pushkinov „učiteľ“ a vychovávateľ dediča cára, začal svoju činnosť prekladateľa v duchu klasicizmu. Básnik hľadal prostriedky na zobrazovanie hrdinov, ktorí by úplne sprostredkovali ich vnútorný svet, a svojím vlastným spôsobom sa snažil odhaliť význam originálu. VA Zhukovsky si dáva úplnú slobodu, takže „mimozemské“ diela získavajú jeho osobnú svetlú osobnosť. Texty prekladaných diel, ktoré sa často odchyľujú od originálu, určujú poetickú osobnosť, povahu romantického básnika. Ruskí čitatelia rozpoznali Byrona, Schillera, W. Scotta, Goetheho prostredníctvom prekladov Žukovského. V rodnom jazyku zaznela stará ruská báseň „Slovo o Igorovom pluku“ a „Odyssey“ starogréckeho speváka Homera.

Vynikajúcim prekladateľom bol slávny básnik a spisovateľ I. Bunin. Bezprostredné usporiadanie „Songs of Hiawatha“ od Longfellowa, ktoré udelila Puškinova cena Ruskej akadémie vied, si autor zachoval hudobnosť a jednoduchosť jazyka, umelecké a vizuálne prostriedky autora, dokonca aj usporiadanie básní. Doteraz sa za najlepší považuje Buninov preklad Longfellowovej básne založený na domorodej americkej mytológii. Vynikajúci majster básnického prekladu I. Bunin predstavil ruského čitateľa Byronovi, A. Tennysonovi, textom A. Mitskevicha, T. Shevchenka a ďalších básnikov.

BL Zástupca spoločnosti Silver Age, Pasternak, s istotou povedal, že dojem z života by sa mal odraziť v preklade a mal by predstavovať nezávislé umelecké dielo. Básnik nebol priťahovaný podobnosťou k originálu. Preklady zahraničných autorov, ktoré sa k nemu priblížili, priniesli nebývalé šťastie: vysoko si to cení Goethe Pasternak (ústredné miesto je v tragédii Faust); Shakespeare, ktorého preklad tragédií nadobudol dojem bohatstva a sily obrazov; Rilke prostredníctvom svojej práce pomáha básnikovi vidieť celý vesmír ako celok. Boris Pasternak prekladal mnoho diel slovanských básnikov, medzi ktorými možno spomenúť pôvodného Boleslava Lesmyana a Vitezslava Nezvala.

Od detstva bol preklad básní S.A. Marshak, ktorý sa neskôr rozhodol preložiť do svojho rodného jazyka najvýznamnejšie umelecké diela. Preklady, ktoré vytvoril, stelesňujú všetko kúzlo originálu: zachovali národný charakter zahraničného autora, najmä éru. Anglické a škótske starodávne balady, Shakespearove sonety, poézia Wordswortha, Blaka a Stevensona našli v Marshaku vynikajúceho prekladateľa anglickej literatúry. Škótsky básnik Robert Burns sa podľa A. Twardowského vďaka prekladateľovi stal ruským a zostal škótskym vojakom. Boli zaznamenané Burnsove knihy, talentovane preložené Marshakom: dostal titul čestného občana Škótska. Polovicu storočia bol hlavným cieľom Samuela Jakovleviča Marshaka vášnivá túžba predstaviť masy ľudí majstrovským dielam, ktoré tvoria pokladnicu svetovej literatúry.

KI Chukovsky, známy detský spisovateľ a literárny kritik, je autorom úžasného prekladu obľúbených kníh Marka Twaina deťmi. Prekladateľskú činnosť K. Chukovského sprevádzali diela známeho anglického spisovateľa Oscara Wildeho.

VV Nabokov bol autorom prekladov klasických textov našej literatúry, ako napríklad Puškin, Lermontov, Tyutchev, a jeho vlastných diel do angličtiny, preložil do ruského jazyka aj mnohé diela zahraničných spisovateľov. V. Nabokov veril, že v záujme zachovania rytmu textu musia byť dodržané všetky znaky originálu v preklade. V exile sa Nabokov stal spisovateľom v anglickom jazyku a prestal tvoriť diela vo svojom rodnom jazyku. V ruštine bol prepustený iba škandálny román Lolita. Spisovateľ si pravdepodobne želal, aby bol preklad presný, a tak sa rozhodol urobiť ho osobne.