Je ťažké preceňovať úlohu Alexandra Sergejeviča Puškina pre ruskú literatúru a umenie. Tento dômyselný básnik a prozaik je považovaný za tvorcu moderného literárneho ruského jazyka a zanecháva za sebou veľa básní, poviedok, románov a básní. Je ťažké uveriť, že všetko toto bohaté literárne dedičstvo bolo vytvorené človekom, ktorý bol zabitý vo veku 37 rokov. Pravdepodobne však nie je možné zavolať jediného vraha Georges Dantesa, ktorý zastrelil Pushkina v súboji.
Nevhodný charakter básnika
Otec básnika Sergeja L'vicha Puškina pochádza zo starej šľachtickej rodiny, ktorej korene siahajú až do obdobia Alexandra Nevského. Matka Nadezhda Osipovna, rodená Hannibal, bola vnučkou slávneho „Arap Petra Veľkého“, ktorý dostal šľachtický titul z rúk cisára Petra I. Priaznivosť etiópskej krvi nebola ovplyvnená o vzhľade Alexandra Puškina, ale aj o jeho temperamente a výbušnosti.
Krátky postava, pohyblivá, s hrubými kučeravými vlasmi, nerozlišujúca krásu v všeobecne akceptovanom zmysle, bol Pushkin podľa jeho súčasníkov „ako opica“. Nezávislý a hrdý na charakter sa básnik pravdepodobne kvôli svojmu vzhľadu nelichotil, aj keď od mladého veku mal s dámami veľký úspech. Spolužiaci, s ktorými študoval na Tsarskoye Selo Lyceum, ho milovali a poznali ho ako úprimného a lojálneho priateľa, neschopného klamať a zrady, ale vo svetle neho sa naozaj nestarali o ostrý jazyk a jedovaté epigramy, ktoré boli vďaka talentu básnika skutočne vynikajúce a presné a okamžite rozptýlené do svetských obývacích izieb. Po celý svoj život bol Pushkin neustále konfrontovaný so situáciami, ktoré boli často zápasené s duelom, básnikovi priatelia, ktorí pochopili hodnotu a veľkosť svojho talentu, museli neustále zmierovať svojich súperov.
Moderné grafologické vyšetrenie potvrdilo účasť na písaní neslávneho urážky na cti spolužiakov Georges Dantes.