Vyznanie je veľmi vážny krok. Môže byť ťažké pripustiť vaše negatívne činy nielen pre zvonka, ale aj pre seba. Toto je rozhovor s mojím svedomím. A musíte sa na túto konverzáciu pripraviť vopred, akoby to bolo posledné priznanie vo vašom živote.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/74/kak-sostavit-ispoved.jpg)
Návod na použitie
1
Neexistuje žiadna osobitná štruktúra priznania. O hriechoch nie je potrebné hovoriť v chronologickom poradí ani v krutosti. Svoje myšlienky však musíte vopred usporiadať. Aby ste tento proces uľahčili, urobte na papieri malý „podvádzací list“. Napíšte o tom, prečo máte výčitky svedomia. A tiež udalosti, ktoré vás viedli k spáchaniu zlej veci. Ale nezasahujte do iných ľudí, priznávate svoje hriechy, nie cudzincov. Inak to nebude priznanie, ale odsúdenie, ale toto je nový hriech. Nesnažte sa ospravedlniť, naopak, musíte odsúdiť, obviňovať a odsúdiť viac svojich činov, aby ste dostali odpustenie. Vaša príprava je prvou a veľmi dôležitou súčasťou priznania.
2
Druhou časťou je samotná sviatosť. Nehanbite sa za kňaza, ktorý vás vyznáva za vaše hriechy. Pretože kňaz je iba prostredníkom medzi vami a Bohom. Tajomstvo priznania je sväté, informácie z priznania sa nikomu neprenášajú. Po večernej službe je lepšie sa priznať, kňaz vám bude môcť venovať viac pozornosti. Priznajte svoje hriechy otvorene a podrobne. Nezakrývajte nič, musíte úprimne ľutovať, čo ste urobili. Každý hriech sa musí prediskutovať osobitne. Nestačí povedať: „hriešny“, je dôležité pomenovať hriechy podľa ich mien: obžerstvo, cudzoložstvo, vyklčovanie peňazí, pýcha. Kňaz sa vás môže opýtať, či ste spáchali hriech, aby vám pomohli zhromaždiť vaše myšlienky. Ak ste to neurobili, nemali by ste odpovedať: „možno áno.“ A tiež nehovorte o tom, čo ste neurobili, bez toho, aby ste sa vás na niečo priznali, inak to bude vyzerať ako chlieb.
3
Nemali by ste hovoriť vždy o tom istom hriechu, ak ste sa raz priznali. Priznanie by malo byť so smútkom, ľutovaním a pokorou hriechov, ale nie s pokojom alebo s úsmevom. Kňazi odporúčajú priznať sa najmenej raz za dva týždne. Bez ohľadu na to, v akom veku ste prišli do chrámu, ak je toto vaše prvé priznanie, potom sa od siedmich rokov priznávajú hriechy.