Kreativita ako prvok kultúry je osobitnou formou sociálnej interakcie. S jeho pomocou sa uskutočňuje kontinuita v živote sociálnych skupín a celých národov. Ľudové umenie, úžitkové umenie, remeslá sú len niekoľkými typmi tvorivej činnosti, ktorej účelom je uspokojiť duchovné potreby spoločnosti.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/79/chto-takoe-tvorchestvo-kak-socialnij-fenomen.jpg)
Návod na použitie
1
Pojem „tvorivosť“ má niekoľko aspektov, a preto je zahrnutý do sféry záujmov mnohých vedeckých disciplín, ktoré študujú spoločnosť a kultúru. Kreativita sa najčastejšie chápe ako samostatná alebo kolektívna činnosť, ktorej predmetom je tvorba nových foriem umenia. Paleta tvorivosti je nezvyčajne široká, odráža nielen črty kultúrneho života spoločnosti, ale aj technologické inovácie.
2
Aby sme pochopili sociálnu povahu tvorivosti, je potrebné hlboko pozerať do histórie. Tvorba tvorivej činnosti bola výrazne ovplyvnená zmenami životných podmienok obyvateľstva a formovaním miest. Obyvatelia mesta, ktorí sa rozišli s prácou na vidieku, sa obrátili na remeselnú výrobu, ktorá poskytla jedinečné kultúrne diela. Výrobky stredovekých majstrov, ktoré našli uplatnenie v každodennom živote, sa veľmi často vyznačovali sofistikovanosťou foriem a bohatým dekoratívnym dizajnom.
3
Sociálna povaha tvorivosti sa jasne prejavuje v karnevalovej kultúre renesancie. Masové sviatky, slávnosti, zábavy obyčajných ľudí sa stali súčasťou národnej kultúry a dali vznik rozličným formám ľudového umenia, ktoré prešli stáročiami. Pouličná tvorivosť omší sa rozrástla na štátne sviatky, tiež prispela k rozvoju divadelného umenia, ktorého spoločenský význam je ťažké preceňovať.
4
Vo svojej najrozvinutejšej sociálnej podobe sa kreativita prejavuje vo forme folklóru. Tento výraz sa objavil v polovici XIX. Storočia a znamenal nielen ľudovú poéziu a literatúru, ale aj ľudové tradície v najobecnejšom slova zmysle. Predmetom štúdia v rámci sociológie a etnografie sa stali rôzne druhy folklóru vrátane komplexov kultúrnych artefaktov.
5
Sociologickí vedci podrobne a subjektívne študujú ekonomické, ideologické a sociálne podmienky pre vznik a rozvoj kreativity, jej informačné a technické vybavenie. Jednou z oblastí sociologického výskumu je štúdium interkultúrnej interakcie typov tvorivej činnosti, ktorá sa považuje za jeden z hlavných faktorov rozvoja etno-kultúrnych tradícií.
6
Kreativita ako sociálny fenomén v kontexte globalizácie spoločnosti je stále žiadaná, aj keď v modernom postindustriálnom svete existujú aktívne procesy kultúrnych premien obvyklých foriem tvorivej činnosti. Na prelome tisícročia je kreativita, prostredníctvom ktorej sa realizujú dôležité spoločenské funkcie, naďalej dôležitým faktorom spoločenského života.