Opozičné zhromaždenia v Sýrii sú súčasťou masového protestného hnutia v arabských krajinách - „Arabská jar“. Od roku 1963 v krajine vládla Arabská socialistická obrodná strana (Ba'ath). Bashir al-Assad nahradil svojho otca Hafeza al-Assada ako prezidenta. Voľby sa konali formou referenda, počas ktorého sa navrhovalo odpovedať na otázku, či občania schvaľujú prezidenta ako jediného kandidáta - B. Assada.
![Image Image](https://images.culturehatti.com/img/kultura-i-obshestvo/96/chto-proizoshlo-v-sirijskoj-derevne-el-houla.jpg)
V januári 2011 sa začali masové protivládne protesty nešťastné kvôli neodvolateľnosti vládnucej strany a skutočnej diktatúre rodiny Asadovcov. Spolu s mierovými formami protestov (sprievody a hladovky) protestujúci používali boje s políciou, podpaľačstva vládnych inštitúcií a iné nezákonné činy.
Vláda použila jednotky na potlačenie nepokojov. Vyskytli sa prípady zastrelenia vojakov, ktorí odmietli strieľať na civilistov. Na strane „Slobodnej armády Sýrie“ (ozbrojené povstalecké skupiny) išla do riadnej armády. K nej sa pripojili aj militarizované islamistické skupiny.
Ako intenzita boja rástla, na oboch stranách rástla divočina. V dôsledku nepriateľských akcií zomreli civilisti a obe strany sa pokúsili využiť svoju smrť na propagandistické účely. 25. mája 2012 sa vo svetových médiách objavili správy o úmrtiach viac ako 90 civilistov v sýrskej dedine Al-Houla vrátane viac ako 30 detí. Následne sa ukázalo, že bolo zabitých 108 ľudí.
Výbor OSN pre ľudské práva od samého začiatku obviňoval Bashira al-Asada z úmrtí a uviedol, že ľudia sa stali obeťami ostreľovania vládnymi silami. Vyšetrovanie však ukázalo, že rany šrapnelov spôsobili smrť iba 20 ľudí. Zvyšok bol buď zastrelený na blízko alebo zabitý.
Sýrska vláda uviedla, že nemá nič spoločné so smrťou civilistov, pretože jej armáda nezaberá dedinu, a obviňovala vraždu islamistov. Ďalšie vyšetrovanie tragédie pozorovateľmi OSN dáva dôvod veriť, že v tomto prípade vláda hovorí pravdu. Islamisti môžu mať záujem narušiť mierové rokovania medzi oboma stranami konfliktu pod vedením generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.